Krátky pohľad na históriu a súčasnosť vodného motorizmu na Slovensku
- Prvopočiatky vodného motorizmu môžeme nájsť už v období vzniku parného stroja a lodného pohonu lodným kolesom, neskôr vrtuľou v 19. storočí.
- Hlavný obrat nastal objavom výbušných spaľovacích motorov a ich aplikácie na pohon lodí.
- V období do prevej svetovej vojny bol tento šport skôr záľubou majetných ľudí a to nielen mužov. Na facebookovej stránke v skupine „Zachráňme dokumenty z histórie vodného motorizmu“ máme uvedenú historickú fotografiu ženy amatérskej kapitánky z roku 1903.
- Možno Vás prekvapí informácia, že vodný motorizmus má i svojich Olympijských víťazov. Stali sa nimi dvaja kapitáni na Olympijských hrách v Londýne v roku 1908. Mimochodom Slovenský zväz vodného motorizmu patrí do rodiny športov patriacich pod Slovenský Olympijský výbor.
- V období medzi dvoma svetovými vojnami, vďaka rozvoju automobilizmu, ktorý sa stal dobrým zdrojom lacných motorov z vyraďovaných automobilov nastal rozvoj amatérskej stavby motorových lodí.
- Keďže nemôžme odtrhnúť našu históriu od histórie československej, uvediem, že prvým klubom vodných motoristov bol v roku 1930 v Prahe založený „Český klub výletních člunú“ (terajší Tatran Praha). I na Slovensku sa skupinky záujemcov venovali vodnému motorizmu a nielen individuálne. Z dokumentárneho filmovému seriálu venovanému Bratislave sme mali možnosť sledovať preteky motorových člnov v priestoroch medzi starým mostom (vtedy sa ešte menoval inak) a dnešným River Parkom. Preteky boli odštartované tradične výstrelom z dela z vojenského delového člnu. Len bystré oko našich historikov si všimlo, že Starý most bol ešte ten pôvodný s oblúkom, ktorý bol zničený koncom svetovej vojny. Teda aktivita vodných motoristov tu bola ešte pred vojnou. Neskôr sa nám podarilo zistiť, že tieto preteky sa konali v roku 1933. Okrem toho sa organizovali i vytrvalostné preteky na trati Viedeň-Budapešť.
- V roku 1946 vzniká svetová organizácia vodného motorizmu U.I.M. (Union International Motonautique) so sídlom v Belgicku (teraz v Monacu).
- V roku 1946 ožíva i život na Slovensku keď v Bratislave vzniká klub „Dunaj“, ktorého predsedom bol pán Jozef Kovačík. Ďalším centrom vodného motorizmu bolo Komárno.
- Zjednotením telovýchovy a športu v roku 1948 do „Jednotnej telovýchovnej organizácie Sokol“ boli športové kluby zrušené resp. nahradené oddielmi telovýchovných jednôt Sokola.
- V roku 1950 boli oddiely vodného motorizmu pod vedením komisie vodného motorizmu začlenené v sekcii jachtingu.
- v roku 1955 (niektoré zdroje uvádzajú rok 1956) bola vytvorená samostatná sekcia vodného motorizmu, ktorá je vlastne predchodcom terajších zväzov Českého a Slovenského zväzu vodného motorizmu.
- Od roku 1961 sa stal Československý zväz vodného motorizmu plnohodnotným členom svetovej organizácie vodného motorizmu U.I.M.
- Rovnako po vzniku Slovenskej republiky sa stal po roku 1993 Slovenský zväz vodného motorizmu plnohodnotným členom U.I.M.
Ale dosť bolo suchých historických údajov poďme sa venovať súčasnosti a práci Slovenského zväzu vodného motorizmu.
Vodný motorizmus môžeme zjednodušene členiť na niekoľko základných činností, či športových disciplín:
rýchlostný vodný motorizmus:
- pretekárske člny rôznych kategórii a tried vrátane mládežníckych tried Formula Future
- vodné skútre rôznych kategórii a tried
- športové nerýchlostné člny
- vznášadlá rôznych kategórii a tried
- RC modely člnov
Rýchlostný vodný motorizmus je v našich európskych podmienkach zameraný predovšetkým na činnosť na vnútrozemských vodných cestách. Základné členenie spočíva v spôsobe uloženia motoru (pohonnej jednotky) a tak závodné člny členíme na kategórie „O, S, T“ kde sa jedná o pohon pomocou závesných lodných motorov a kategóriu „R“ kde sa jedná o pohon pomocou zabudovaného lodného motora.
Tieto kategórie sa ďalej členia do tried, ktoré hovoria o obsahu motora. Tak potom dostávame v kategórii O závodné klzáky triedy O125, O175, O250, O350, O500, O700, poháňané metylalkoholom, v ktorých pilot buď leží (do O350 vrátane), alebo sedí v bezpečnostnom kokpite (katamarany) O500, O700. Používajú sa motory VRP, GRM v minulosti boli vládcami pretekov v tejto kategórii motory König. Najúspešnejšími reprezentantmi tejto kategórie sú Marian Jung, Ing. Ladislav Herbanský, Jozef Král, Rudolf Szorád, Attila Hencz, Robert Hencz, Viliam Teplý, Michal Košút. Osobitnou a pre slovenských vodných motoristov veľmi úspešnou bola kategória OSY 400 – závodné klzáky s jediným hromadne vyrábaným pretekárskym závesným motorom japonskej značky YAMATO. Všetci súčasní špičkoví slovenskí pretekári prešli touto triedou a to s výraznými úspechmi, akými sú tituly majstrov sveta a Európy – Marian Jung, Miroslav Bazinský, Michal Košút, Peter Štefanovič.
Kategóriu S tvoria športové člny katamarany, (dvojtrupové lode s kokpitom umiestneným medzi plavákmi) ale so sériovými homologovanými závesnými motormi. Potom podľa obsahu motora dostávame triedy S 550, S 750, S 850, S 1000....F4, F2, F1. Motory Tohatsu, Mercury, Yamaha, V minulosti to boli švédske motory Crescent, Archimedes, Volvo-Penta, alebo talianska Selva. Zatiaľ čo v ére Československa dominovali v kategórii O skôr českí reprezentanti. Kategória S bola zasa doménou slovenských pilotov Ľudovít Malán, Jozef Syrový, František Tomkovič, Milan Blaho, Milan Žák.
Ekonomicky asi najdostupnejšie sú asi jednotrupové (monohul) člny s tvarom dna v podobe písmena „V“, ktoré tvoria kategóriu T. Rovnako sa používajú sériové homologované závesné lodné motory. Potom podľa obsahu dostávame triedy T400, T550, T750, T850... Triedy osadené 4 taktnými závesnými motormi GT 15, GT30, GT60... sú zase členené podľa výkonu motora. Medailové umiestnenia získal Gustáv Kremnický, Emil Jung. Úspešnými v tejto triede boli Peter Bartoš, Otto Polášek, Ján Ambro ale i pretekár, ktorého dnes vídavame na vode v kategórii F2 Tomáš Čermák
Kategória R zabudované lodné motory sa rovnako ako O člení podľa tried ktoré zodpovedajú v princípe obsahu motora, Medzi najčastejšie triedy patria R 1000 a R 2000, samozrejme že vo svete sa jazdia i vyššie kategórie podľa dostupnosti motorov. U nás bola najúspešnejšou trieda R 1000 kde náš pretekár Emil Jung získal dva tituly Majstra Európy. Základňa triedy R1000 bola v Trenčíne kde pod vedením Ing. Čestmíra Harníčka vznikali vynikajúce pretekárske lode úspešné nielen so slovenskými pretekármi, ale i zahraničnými a postupne vytláčali ťažké lode z NDR, ktoré do tých čias dominovali. Motory sa používali upravované motory Wartburg, ktoré dosahovali výkony okolo hranice 100 koní pri otáčkach blížiacich sa k 8000 za minútu. Pohľad na pretekárske lode so zabudovanými motormi je z brehu iný ako na lode s prívesnými motormi a to vďaka odrazenej vody od kormidla s ktorým sa tieto lode riadili.
Preteky kategórií O, S, T, i R sa konajú na okruhu, ktorý je vyznačený otočnými bojkami. Jazdí sa na 3 až 4 rozjazdy, pričom každá z nich má počet okruhov určený tak aby dosahovali minimálnu dĺžku trate pre tú ktorú triedu (od 6 do 20 km). Za každú rozjazdu pretekár získava body a víťazom preteku sa stáva pretekár s najväčším súčtom dosiahnutých bodov.
Pri vytrvalostných pretekoch sa jazdí väčšinou na dlhšej trati na vopred určený čas + jedno kolo. Tak aj v Bratislave bola známa a populárna „Dunajská hodinovka“, ktorú sa aktívni bratislavskí športovci a organizátori znovu pokúsili v rokoch 2006, 2007 a 2008 obnoviť. Vo svete je asi najpríťažlivejším podujatím 24 hodinovka v Rouen, ktorej sa zúčastnili aj naši slovenskí pretekári Tomáš Čermák, Dušan Čermák, Otto Polášek, Marian Jung. Samozrejme, že 24 hodinovú trať nemôže zvládnuť jeden pretekár, preto súťažia teamy zložené z 3-4 pretekároch, medzi ktorými sú aj čisto ženské teamy. Podujatie sledujú v Rouen desiatky tisíc divákov domácich i zahraničných a je príťažlivé i pre televízne prenosy. Po sérii smrteľných úrazov na tomto a nielen tomto podujatí sa organizátori rozhodli rozčleniť tieto 24 hodinové preteky do troch dní a troch samostatných častí, pričom o víťazovi rozhoduje súčet počtu najazdených kôl.
Tento technicky náročný a rizikový šport nie je možné vykonávať bez dlhodobej prípravy, preto Slovenský zväz vodného motorizmu kladie veľký dôraz na prácu s mládežou a to formou organizácie sústredení a pretekov v medzinárodnej kategórii Formula Future. Jedná sa o jazdy na gumených motorových člnov s motormi o výkonoch od 5 do 15 HP na slalomovej trati a výcviku vodáckych zručností – viazanie uzlov. Napriek obmedzeným možnostiam reprezentanti slovenskej mládeže bratia Fekárovci a Peter Štefanovič získali i pódiové umiestnenia na Majstrovstvách Sveta a Europy.
Športové nerýchlostné člny sú masovou protiváhou rýchlostných motorových člnov. Súťaže, ak chcete môžete ich nazvať aj pretekmi sú zamerané skôr na zručnosť, navigačnú zdatnosť na diaľkových plavbách, kde okrem schopnosti posádky malého plavidla rozhoduje i pripravenosť lode a motora. Typickými celoročnými súťažami sú Diaľková plavba, Trofej zahraničných plavieb a Slovenský pohár. Zatiaľ čo u prvých dvoch rozhoduje počet naplávaných kilometrov na vodných cestách, víťazom Slovenského pohára sa stáva pretekár, ktorý počas sezóny získal najväčší počet bodov na jednotlivých súťažných disciplínach, ktorými sú, motorový slalom, jazda na okruhu, logová súťaž, súťaže vo viazaní uzlov, záchrane muža cez palubu.
Najuznávanejšou disciplínou majúcou aj podporu v pravidlách UIM je však súťaž Regularity, kde si na organizátorom vopred určenej trati účastník zvolí rýchlosť, ktorú bude dodržiavať za každých okolností, bez ohľadu na smer prúdu, stretávanie plavidiel obchodnej plavby, zmeny smeru toku a podobne. Na trati sú tajné i verejné kontroly, ktoré aznamenávajú čas s presnosťou na desatinu sekundy. Každá odchýlka voči vypočítanému času teoretickému znamená 1 tresnú sekundu. Víťazom sa stáva posádka, ktorá bude mať najnižší počet trestných sekúnd s presnosťou na desatiny. Pri vrcholových podujatiach akými sú v tejto disciplíne Majstrovstvá Európy, alebo svetový pohár, sú dosahované po tvrdých tréningoch odchýlky do 12 sekúnd na 90 km. Najúspešnejší pretekári ako Jozef Medvecký, Juraj Fencl, Jozef Krchňák, Ján Hrivňák opakovane získavali tituly Majstrov Európy. Naši pretekári boli totálnou európskou špičkou a keď si uvedomíme, že na jedinom podujatí Svetového pohára v roku 2000 v Prahe sme z 6 pódiových umiestnení obsadili 5 musíme konštatovať, že i svetovou. Naši nerýchlostný pretekári boli úspešný i na ďalšom významnom európskom podujatí Trophee Mario Agusta, ktorá spočíva v množstve naplávaných kilometrov počas sezóny na európskych riekach. Najmä v osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokoch boli posádky pod vedením skúsených kapitánov Doda Zsoldosa, Jozefa Medveckého, Bogdana Kostku častými víťazmi alebo sa umiestňovali na stupňoch pre víťazov tejto prestížnej medzinárodnej súťaže.
Vznášadlá, telesá pohybujúce sa tak po zemi ako aj vode, sa rovnako ako rýchlostné motorové člny členia do kategórii a tried podľa obsahu motora, pričom tu však pristupuje i ďalší faktor a to je počet motorových jednotiek. Teda či pretekárske teleso využíva iba jeden motor na pohyb smerom hore i dopredu, alebo využíva jeden menší motor na vytváranie vztlaku a hlavný motor na pohyb dopredu. Podľa počtu motorov a obsahu valcov sa následne členia na Formulu 1, 2, 3 a S. Pre začiatočníkov s licenciou je to Formula 50. Nakoľko ovládanie takéhoto telesa nie je jednoduché, je vytvorená i špeciálna kategória Formula Novic, ktorou musia prejsť všetci pretekári aby mohli získať pretekársku licenciu. Slovenskou základňou pre vznášadlá je mesto Piešťany odkiaľ pochádza aj náš najúspešnejší pretekár a Majster Európy Jaroslav Baláž mladší.
Vodný motorizmus, tento na prvý pohľad individuálny šport, sa nezaobíde bez širokej podpory konštruktérov, mechanikov, trénerov, ale i rodinného zázemia. Za úspechom, ktoréhokoľvek pretekára stojí celý team odborníkov, ale i sponzorov. Organizácia akéhokoľvek podujatia nie je mysliteľná bez množstva organizátorov, traťových či technických komisárov, rozhodcov, záchranných a odťahových člnov až po samotné vrcholové riadenie pretekov.
Výchove pretekárov, trénerov, rozhodcov i ostatných činovníkov nevyhnutných pre úspech akcie venuje Slovenský zväz vodného motorizmu mimoriadnu pozornosť a s potešením príjme do svojich radov každého vážneho záujemcu o ktorúkoľvek odbornú aktivitu v rámci klubov, alebo zväzu. Sme pripravení kedykoľvek informovať a zaškoliť záujemcov o ktorúkoľvek činnosť prospešnú k naplneniu cieľov zväzu.
Vypracoval: Juraj Fencl na základe historických dokumentov a pripomienok členov zväzu.
